Mesto, v ktorom ľudia dbajú na blaho detí, s množstvom zelene a so službami, ktoré sú deťom i mládeži dostupné pešo či na bicykli a rodičia nemusia báť, že ich zrazí auto – to sú základné znaky mesta priateľského k deťom. Mesto nemôže byť zároveň priateľské k autám aj k deťom. Autá sú pre deti veľkým problémom, a to nielen tie, ktoré sa hýbu, ale i tie, ktoré stoja na uliciach.

V rozhovore hovoríme, prečo je wellbeing, teda psychická a fyzická pohoda žiakov jedným z kľúčových pilierov tunajšieho vzdelávania. Ako sú deti v školách hodnotené, ako a čím sa podarilo v islandských školách nahradiť opakovanie poučiek. Ale aj to – prečo Island nezatváral počas pandémie školy. A ako krajina otočila kurz a zvládla rast závislostí detí a mládeže.

Prečo sa mladí ľudia cítia v našej krajine nevypočutí? Čo sú problémy, ktoré ich trápia a ako vnímali jazyk, ktorým s nimi počas pandémie hovorili lídri? Ako zvládli pandémiu organizácie pre deti a mladých? Čo by potrebovali? Na tieto i ďalšie otázky odpovedá Juraj Lizák.

Ako sa školy pripravujú na začiatok školského roka? Čo by im naozaj pomohlo? Prečo sú dnes školy možno bezpečnejšie ako niektoré domácnosti? Prečo nemôžme delenie na očkovaných a neočkovaných preniesť do škôl? A ako sa pandémia odrazila nielen na deťoch, ale aj na učiteľoch? Rozprávali sme sa s prezidentkou Združenia základných škôl Slovenska a riaditeľkou ZŠ v Lamači Alenou PETÁKOVOU.