Pandémia opäť vyháňa deti zo športovísk. Hoci sa testujú doma, úradom chýba „papier“

„Nie je problém s tým, že by deti nechceli športovať. Problém je, že máme dvojročnú stratu v tréningoch a zápasoch. Dávno nám uteká vlak a dnešná situácia nepomáha,“ hovorí Daniel Jendrichovský z Young Angels Košice.
„Nie je problém s tým, že by deti nechceli športovať. Problém je, že máme dvojročnú stratu v tréningoch a zápasoch. Dávno nám uteká vlak a dnešná situácia nepomáha,“ hovorí Daniel Jendrichovský z Young Angels Košice.

Strácame generáciu mladých športovcov a športovkýň, ktoré by sa teraz v juniorskej lige mali pripravovať na seniorské posty, ale nemajú skúsenosti zo zápasov, pretože sa nekonali. A teraz zase nemôžu trénovať v plnom režime,“ hovorí Daniel Jendrichovský, generálny manažér Young Angels Košice.

Odkedy je mesto Košice v bordovej farbe hľadá klub spôsob, ako umožniť mladým basketbalistkám trénovať. Riešenia hľadajú aj ďalšie kluby v bordových a červených okresoch a tréneri mladých plavcov a plavkýň už v oranžových. Pandemické pravidlá u nás aj v treťom školskom roku tvrdo dopadajú na deti a mládež.

V prístupe k deťom opäť zaostávame za európskymi krajinami, ktoré už minulý školský rok považovali športové a umelecké tréningy detí a mládeže za porovnateľne dôležité ako školy a snažili sa ich chod udržať i počas lockdownov.

Mladým športovcom uteká vlak

Basketbalový klub Young Angels Košice rozdelil tréningy na dobrovoľné a povinné, v pondelok je tréning dobrovoľný len pre očkovaných, v utorok a stredu dobrovoľný v režime OTP, teda prídu deti, ktoré sú očkované, majú potvrdenie o prekonaní covidu, alebo im rodičia zabezpečili test. A vo štvrtok a v piatok je tréning v OTP režime povinný, aby rodičia platili test jeden raz za týždeň a deti v rámci jeho platnosti stihli trénovať aspoň dva razy.

Ak je dieťa nominované na turnaj, aj tak musia platiť ďalší test. Snažíme sa im pomôcť, nakúpili sme testy a testujeme aspoň pred zápasmi,“ hovorí Daniel Jendrichovský a pridáva príklad dvojičiek z klubu – ak by im rodičia chceli zabezpečiť plný tréningový režim, stojí ich to 180 eur mesačne.

Nie je problém s tým, že by deti nechceli športovať. V septembri sa nám vrátili takmer všetky deti a prišlo veľa nových. Problém je, že mladým športovcom a športovkyniam klesá výkonnosť, máme dvojročnú stratu v tréningoch. Dávno nám uteká vlak a dnešná situácia nepomáha. Neviem s kým sa budeme v Európe o pár rokov porovnávať,“ dodáva. Staršie hráčky od 15 do 19 rokov sú takmer všetky zaočkované, opačná situácia je u mladších hráčok.

Vytláčame deti zo športovísk za počítač a na ulicu

Pomôcť rodičom a deťom sa snažia aj ďalšie športové kluby. Prístup k deťom a ich potrebám sa ani po 18 mesiacoch pandémie na Slovensku zásadne nemení. Predošlé dva školské roky mohli ísť deti do nákupného centra skôr ako sa mohli vrátiť do školy. A teraz sa opäť  neočkované deti dostanú skôr do nákupného centra ako na športový tréning.

Chlapcov zatiaľ testujeme na náklady klubu, aby sme mohli hrať zápasy. Neviem, dokedy to budeme zvládať, ale kým môžeme, snažíme sa deťom a rodičom pomôcť,“ hovorí Peter Potočňák, šéf detského a mládežníckeho hokejového klubu Prešov Penguins.

Ešte horšie sú na tom plavci, kde platia obmedzenia už v oranžovej farbe okresu. Tomáš Balog tréner mládeže v košickom klube Červená hviezda hovorí, že plaváreň vyčlenila pre športové kluby v OTP režime čas od 14-tej do 16-tej hodiny.

Niektoré deti to nestíhajú zo školy, iné prerušili tréningový proces kvôli nákladom na testovanie. „Museli sme ísť z piatich tréningov za týždeň na tri tréningy. Deti skoro jeden a pol roka neplávali a namiesto toho, aby sme ich nasmerovali k športu a podporili ich, im opäť staviame do cesty prekážky. Viacerí rodičia hovoria, že sa zo školy ponáhľajú zase za počítač,  za ktorým sedeli skoro celý predošlý školský rok,“ hovorí predsedníčka Plaveckého klubu Prešov Milada Leščáková. A dodáva, že o pár rokov sa na svetových podujatiach budeme pýtať, kde sú slovenskí športovci.

To isté hovorí Naďa Bendová, dlhoročná trénerka atletiky, ktorá trénuje šprintéra a majstra Európy Jána Volka a s manželom Andrejom vedie športovú akadémiu Naša atletika v Bratislave: “O osem rokov pred olympiádou bude neskoro pýtať sa, prečo tam nemáme reprezentantov. Prečo má dieťa prestať športovať, keď sa jeho rodičia nejako rozhodli? Riešenia pritom existujú.“

Prečítajte si celý rozhovor s N. Bendovou na našom blogu Dajme deťom hlas: „Do výkonnostného športu v klube sa po lockdownoch nevrátilo približne 20 percent detí v najkritickejšom veku.“
Atletický Legionársky Klub z Moldavy nad Bodvou zatiaľ ešte trénuje vonku, no s presunom do telocvične bude riešiť i otázku OTP režimu. „Som i učiteľ telesnej a vidím, že deti si cez pandémiu fyzicky veľmi pohoršili. Dve hodiny telesnej za týždeň je málo a ešte i tým, ktorí chcú športovať, to zakazujeme,“ hovorí tréner Norbert Pecze. Nedávno sa vrátili z podujatia ISF U15 World School Sport Games, kde sa András Takács stal majstrom sveta v behu na 400m a štafeta 4x 100m získala 3. miesto. Skoro však necestovali pre drahé PCR testy, ktoré im nakoniec pomohol zaplatiť Slovenský atletický zväz.

Európa myslí na potreby detí

Už minulý školský rok sme v západoeurópskych krajinách videli rozdielny prístup k deťom než u nás. V dĺžke zatvorenia škôl sa Slovensko zaradilo na posledné priečky v Európe. Krajiny už vtedy pristupovali k pravidelným organizovaným aktivitám detí a mládeže podobne ako ku školám a snažili sa ich nezatvárať.

Dokonca v čase lockdownov – ak fungovali školy, tak fungovali i tieto aktivity (Írsko, Švajčiarsko, Holandsko, a pod. V Írsku počas minulej jesene v čase zákazu vychádzania do vzdialenosti 5 km od domu platila výnimka na odvoz detí do školy a na ich organizované aktivity.)

Ani dnes vo väčšine vyspelých európskych krajín nevidíme obmedzovanie detí od 12 rokov pri organizovaných športových a rozvojových aktivitách. Holandsko nemá covid pasy pre šport vôbec, len pre divákov podujatí, kde ich treba už od 13 rokov. Šport nemá obmedzenie ani v Belgicku. Švajčiarsko pre zhoršujúcu sa situáciu síce od 13. 9. oznámilo dočasné zavedenie covid pasov od 16 rokov, no iba na vybrané aktivity, pričom výnimka platí pre tréningy či umelecké nácviky, ktoré prebiehajú pravidelne v nemenných skupinách. Nórsko či Švédsko len teraz začali ponúkať vakcínu deťom od 12 rokov, Nórsko len jednu dávku. Veľká Británia začína s očkovaním detí jednou dávkou teraz s tým, že ide o dobrovoľné rozhodnutie, s ktorým sa „nesmie spájať žiadna stigma“. (Podľa stanoviska JCVI benefity vakcinácie vo veku 12-15 rokov len zanedbateľne prevyšujú dnes známe negatívne účinky vakcín. Poradný orgán vlády CMO odporúčal očkovanie detí jednou dávkou). V Rakúsku sa deti v školách testujú a tieto testy platia i v športových kluboch či krúžkoch.

Aj v Čechách začal školský rok pravidelným testovaním v školách a výsledky platili deťom i na mimoškolské aktivity. Problém nastal, keď vláda pre nízku efektivitu plošné testovanie na školách zrušila, no zostala povinnosť preukazovať sa testom, potvrdením o očkovaní či prekonaní ochorenia v športových kluboch a na krúžkoch. Rodičia žiadali zmenu a list napísala ministerstvu zdravotníctva aj česká Rada mládeže.

S podmieňovaním športových a iných mimoškolských rozvojových aktivít pre deti a mládež OTP režimom nesúhlasí až 72 percent rodičov a 68 percent širšej populácie. Vyplýva to z prieskumu občianskeho združenia rodičia.sk a 2muse.

Vnímali sme frustráciu rodičov a detí a žiadali sme zrovnať podmienky pre mimoškolské aktivity so školami. Tieto aktivity treba brať ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. Deti sú deprimované a ak ich budeme ďalej obmedzovať, nedôjde k zlepšeniu ich stavu, nebudú šťastné a spokojné a to sa odrazí aj na školskom neúspechu. Ideálne pre nás bolo, ak by sa v školách pokračovalo v testovaní tam, kde je to nutné a testy deťom opäť platili i na ďalšie aktivity,“ hovorí Aleš Sedlaček z Rady mládeže.

Vláda rozhodla, že od 30. septembra pre organizované mimoškolské aktivity pre deti a mládež v stabilných kolektívoch nebude potrebné potvrdenie o očkovaní, testovaní či prekonaní covidu. Ak pôjdu na súťaž, kde sa skupiny premiešajú, už potrebujú test, alebo potvrdenie o očkovaní či prekonaní ochorenia. Avšak v ČR má každý nárok na 6 bezplatných testov mesačne a test deťom platí 7 dní. Ministerstvo zdravotníctva rozhodnutie zdôvodnilo „snahou zjednodušiť život žiakom, študentom a rodičom.“ Plošné testovanie v českých školách na začiatku školského roka zrušili po treťom kole, keď 3,2 milióna testov odhalilo 438 prípadov pozitivity.

Rodičia testujú deti doma, ministerstvu a ÚVZ SR chýba potvrdenie

Aj slovenský minister školstva po poslednom rokovaní vlády uviedol, že za uplynulý týždeň sa na školách urobilo 260.000 antigénových testov, pozitivita bola 0,38 percenta a od začiatku školského roka klesá napriek zvyšujúcemu sa počtu dát. Minister uviedol, že údaje o testoch, ktoré majú prebiehať dva razy počas týždňa hlási 87 percent škôl a testovanie je efektívne. Logicky by toto testovanie deťom malo platiť aj pre ich športové aktivity a krúžky.

Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 241, ktorá upravuje aj tréningy hovorí, že za otestovanú sa v režime OTP považuje osoba „schopná preukázať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19.“ Nie je špecifikované, ako má toto preukázanie sa vyzerať. Pýtali sme sa Úradu verejného zdravotníctva či potvrdením môže byť čestné vyhlásenie o domácom teste a jeho výsledku, ktoré platí pre školy. Podľa Úradu nestačí a dieťa musí absolvovať ďalší test v MOM s potvrdením o výsledku.

Pýtali sme sa aj ministerstva školstva, vedy, výskumu a ŠPORTU, či má ambíciu umožniť deťom prostredníctvom testovania aj prístup k organizovaným športovým a rozvojovým aktivitám. Rezort odpovedal, že „sprístupnil rodičom všetkých žiakov základných, stredných a špeciálnych škôl možnosť prejaviť záujem o dobrovoľné antigénové samotestovanie“  a „dodal, že „teraz je testovanie plne v réžií rodičov“. Na doplňujúcu otázku, prečo testy neplatia aj pre športové tréningy dodal, že samotesty „slúžia pre školy a majú zabezpečiť bezpečný priebeh vyučovania“, no pri domácom testovaní „deti nezískavajú o výsledku testu žiadne potvrdenie, ktorým by sa mohli preukázať organizátorovi športových aktivít“. Chýba teda „papier a pečiatka“.

Pripomíname, že pred mesiacom ministerstvo zverejnilo tlačovú správu s názvom: „Ministerstvo chce viac pohybu na školách, predstavuje nový koncept školského športu“. Štátny tajomník Ivan Husár v nej hovorí, že deti presedia väčšinu času v školskej lavici. Viac pohybu na školách je spôsob „ako čeliť problémom dnešnej doby, ktorými sú narastajúca obezita a pokles pohybovej gramotnosti detí a mládeže.“

Prístup k deťom je vizitka vyspelosti krajiny

S podmieňovaním športových a iných mimoškolských rozvojových aktivít pre deti a mládež OTP režimom nesúhlasí až 72 percent rodičov a 68 percent širšej populácie. Vyplýva to z prieskumu občianskeho združenia rodičia.sk, ktorý realizovalo spoločne s agentúrou 2muse na reprezentatívnej vzorke 1001 respondentov v termíne 10. –14. septembra 2021.

Pre deti a mladých ľudí sú mimoškolské aktivity porovnateľne významné ako škola, podľa prieskumu, ktorý v decembri – marci 2021 medzi stredoškolákmi robilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry pre Iuventu, vnímali ako najvážnejšie dopady pandémie to, že sa nemohli stretávať s kamarátmi (28,3 %), že ich dištančné vzdelávanie oberá o možnosť kvalitne sa vzdelávať (19,3%) a to, že nemohli vykonávať športové aktivity a iné záľuby (17,3 %).

Mali by sme si uvedomiť, že teraz sanujeme dopady toho, ako sme sa zachovali k deťom a mládeži v 1. a 2 vlne pandémie,“ upozorňuje aj Juraj Lizák, predseda slovenskej Rady mládeže.

Plavci sa na bazén nedostali takmer celý minulý školský rok, reprezentanti sa dostali do „bubliny“ v Šamoríne, ktorú platila Slovenská plavecká federácia.

Prečítajte si celý rozhovor s J. Lizákom na blogu Dajme deťom hlas: “aktivity pre deti by mali mať špeciálny režim, podobne ako školy, pretože ruka v ruke s formálnym vzdelávaním ide neformálne vzdelávanie a tobôž informálne, ktoré sa deje v rovesníckych partiách a dopĺňa to, čo sa v školách nestíha.“

Oslovili sme i verejnú ochrankyňu práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) a Úrad komisára pre deti. Nezhodli sa na tom, či možno OTP režim vo vzťahu k deťom považovať za diskrimináciu.

Úrad komisárky pre deti je presvedčený, že ide o diskrimináciu a upozorňuje na Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého nesmie byť žiadne dieťa ponižované, osočované a diskriminované a pri OTP režime je „vysoko pravdepodobné, že sa neočkované a netestované dieťa cíti diskriminované, ponížené a menejcenné“. Úrad na to upozornil i vzhľadom na kontext, keď očkovanie proti covidu prebieha stále v režime, kedy len zhromažďujeme informácie o trvaní ochrany vakcíny a benefitoch pre jednotlivé vekové skupiny.

Naopak, verejná ochrankyňa práv uviedla, že si „uvedomuje, aké závažné môžu byť nepriaznivé dôsledky obmedzovania akýchkoľvek aktivít detí, resp. ich umožnenie len niektorým skupinám detí,“ no vzhľadom na cieľ, ktorým je ochrana zdravia sa jej „prijaté opatrenia a priori nejavia ako neprimerané.

Rovnaký názor má SNSĽP, podľa ktorého by “o diskrimináciu šlo v tom prípade, ak by takéto konanie nebolo dostatočne odôvodnené.“ Dostatočným dôvodom je podľa SNSĽP 3. vlna pandémie a infekčnejší delta variant vírusu. Inštitúcie však potvrdili, že Úrad verejného zdravotníctva by mal upraviť prechodné obdobie, keď dieťa dovŕši 12 rokov a hoci sa ho rodičia rozhodnú zaočkovať, kým bude považované za plne zaočkované takmer dva mesiace je vylúčené z aktivít. Problém vidí ombudsmanka v tom, keď už OTP režim obmedzuje prístup detí k zdravotnej starostlivosti a v tejto veci sa preto obrátila na ministerstvo zdravotníctva.

Trestanie detí za rozhodnutie rodičov tak nemusí byť právnym problémom. Vzhľadom na to, aký prístup k deťom volia dlhodobo v pandémií krajiny v západnej a severnej Európe je však znakom morálky a vyspelosti spoločnosti.

Takýto názor má aj sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Spoločnosť, ktorá dbá na záujmy detí, ich pohodu a plnohodnotný  rozvoj, tá ide dopredu. Pozerať sa dopredu na budúcnosť a vývoj krajiny je znak vyspelosti spoločnosti,“ hovorí. Uznáva, že prejavom solidarity je i to, že sa deti zrieknu možnosti rozvíjať svoje schopnosti, no solidarita musí byť naprieč skupinami v spoločnosti vyvážená a nie je možné dlhodobo povyšovať strach o vlastnú osobu nad záujmy detí a mladej generácie, najmä, ak máme iné možnosti chrániť sa.

Problém vidí v tom, ak inštitúcie nekomunikujú triezvo o rizikách, ale naopak „cielene v komunikácii podporujú strach a úzkosť staršej a strednej generácie na úkor detí a mladých ľudí, ako sa to dlhodobo deje na Slovensku“.