Niektoré deti sú už takmer rok bez kontaktu s učiteľom. A mnohé trápi i hlad.

Už viac ako 30 organizácií podpísalo výzvu Dajme prednosť školám. Postupne chceme prinášať ich skúsenosti – prečo považujú za dôležité otvárať školy ako prvé. Dnes skúsenosti občianskeho združenia eduRoma.

Podľa našich výskumných zistení až 70% rómskych žiakov nebolo počas prvej vlny pandémie ochorenia covid-19 zapojených do dištančného vzdelávania. Žiaci nemali (od marca do júna 2020) ani kontakt s učiteľmi. Prax ukazuje, že rezort školstva počas druhej vlny pandémie neodstránil  zásadné prekážky, ktoré znemožňujú tejto skupine detí sa dištančne vzdelávať. Ide pritom o veľkú skupinu žiakov, ktorá po takmer 11 mesiacoch „prestávky“ bude mať po návrate do školských lavíc vážne problémy s adaptáciou na školské prostredie, nabehnutím na štandardný spôsob vyučovania a napokon s nabehnutím vymeškaného učiva,“ hovorí Vlado Rafael, riaditeľ občianskeho združenia eduRoma.

Združenie svoj prieskum robilo na základe rozhovorov s rodičmi, riaditeľmi škôl a učiteľmi a s terénnymi sociálnymi pracovníkmi vo viac ako 140 vylúčených komunitách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Čísla šokujú – len 30 % žiakov malo kontakt s učiteľom: online (najmä deti v mestských komunitách) alebo offline, keď pracovný list doručil dieťaťu učiteľ a poskytol konzultáciu, či sa zúčastnili vyučovania počas júna či v lete. Deťom v sociálne znevýhodnených komunitách väčšinou pracovné listy doručovali terénni sociálni pracovníci a chýbalo vysvetlenie učiteľa. Na druhej strane – aj deťom, ktoré sa mohli vzdelávať dištančne, chýbala motivácia (ministerstvo odporučilo neznámkovať a neopakovať ročník) a v návrate do školy v júni a v lete ich nepodporovali ani rodičia. „Počas krízy tieto rodiny stratili prácu, prišli o možnosť privyrobiť si a jediným zdrojom príjmu bol ošetrovateľský príspevok, ak deti nechali doma.  Svoju úlohu zohrali i to, že sa deti nemali ako dostať do školy, keďže autobusy jazdili v prázdninovom režime, ale aj obavy z nákazy,“ hovorí Rafael. (celý prieskum: https://eduroma.sk/docs/ako-zostat-blizko-na-dialku.pdf)

Doučujú deti, roznášajú školské pomôcky aj potraviny

Zmenila sa situácia v druhej vlne? Rafael hovorí, že veľmi nie. „Prax ukázala, že školy majú krátke ruky, učitelia pripravia pracovné listy, no nemáme tímy, ktoré by v krízových situáciách pomáhali deťom, čo sú mimo školy. Deťom sme nepomohli ani s technikou a pripojením.“ Opatrenie, ktoré otvorilo školy pre deti zo sociálne znevýhodnených komunít v skupinách po 5 žiakov nevyužili všetky školy, a to najmä z kapacitných dôvodov. Učitelia musia dištančne učiť časť školy a popri tom nezvládajú učiť i prezenčne v skupinkách.

Združenie eduRoma spustilo preto projekt doučovania detí v 11 lokalitách v Prešovskom kraji, pripravujú spustenie v Snine. A popri tom roznášajú deťom balíčky so školskými pomôckami a rodinám potraviny. „Doučujeme deti, no uvedomili sme si, že sa nevedia sústrediť často preto, lebo sú hladné. Rómske rodiny pre prísne obmedzenia prišli o možnosť sezónnych prác, o možnosť ísť si zarobiť do Veľkej Británie či inam do zahraničia. Rodiny sú bez príjmu,“ hovorí Rafael. Školy poskytovali deťom zo sociálne znevýhodnených komunít nielen vzdelávanie a podnety pre rozvoj, ale aj stravu. Pozitívom však je, že v niektorých komunitách vznikli zárodky „personalizovaného učenia“. Učitelia, ktorí sa snažili udržať kontakt s rodinou a dieťaťom získali lepšie poznatky o tom, aké problémy musia každodenne prekonávať, čo na jednej strane zvyšuje trpezlivosť voči osobnosti dieťaťa a na strane rastie záujem dieťaťa o vzdelávanie a školu. Samozrejme, toto bolo len ťažko realizovateľné vo všetkých prípadoch a takmer vôbec na druhom stupni, kde učitelia „rotujú“ a učia jednotlivé predmety naprieč triedami a ročníkmi.

Rafael upozorňuje, že kompetentní, ktorí školy na dlhé mesiace zatvorili nemajú snahu zistiť, ako situácia dopadá na jednotlivé skupiny detí. „Skupinu detí „nedotknutých“ vzdelávaním štát odmietol kriticky pomenovať, nemá snahu poznať situáciu a tak dnes nevieme, nielen to, čo sa deje s rómskymi deťmi, ale ani s mentálne znevýhodnenými, nevidiacimi, deťmi s kombinovaným postihnutím, s deťmi cudzincov či s deťmi z bývalých detských domovov či liečební. Otvorenie škôl je iba prvým nevyhnutným predpokladom na to, aby sme začali postupne vyrovnávať prehĺbené vzdelanostné nerovnosti medzi žiakmi,“ hovorí Vlado Rafael. A dodáva, že druhým musia byť „účinné kompenzačné a systémové opatrenia pre chudobných žiakov po návrate do školských lavíc, ktoré ministerstvo zatiaľ nepredstavilo“. Tie vidí v podpore počítačovej gramotnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a v systematickom nastavení doučovania. Možnosť požiadať o podporu pri doučovaní či organizovaní letných škôl by mali dostať aj mimovládne organizácie a asistenti učiteľa by konečne mali byť udržateľným riešením. Dnes sú v školách stále len vďaka eurofondom stále len na limitovaný čas. A veľmi dôležitá bude po návrate detí do škôl podpora a rozšírenie radov školských psychológov a sociálnych pedagógov. Malo by tiež vzniknúť centrum pre dištančnú výučbu, ktorá by pripravovalo učiteľov na nové výzvy. A dôležité je budovať mimoškolskú sieť prepojenia medzi  učiteľmi, terénnymi sociálnymi pracovníkmi, komunitnými centrami a zdravotnými asistentmi.