Plavárne a telocvične majú lockdown dávno. Deťom sme zavreli nielen školy, ale i športoviská. Európa ponúka opäť lepšie riešenia.

Takto pred rokom si 11-ročná Olívia Živčicová merala sily so súperkami na Majstrovstvách Slovenska. Teraz od jesene nepláva. Európa zatiaľ i pre plavcov hľadá rozumné riešenia a šport detí je medzi prioritami. Foto: archív O.Ž.
Takto pred rokom si 11-ročná Olívia Živčicová merala sily so súperkami na Majstrovstvách Slovenska. Teraz od jesene nepláva. Európa zatiaľ i pre plavcov hľadá rozumné riešenia a šport detí je medzi prioritami.
Foto: archív O.Ž.

Čo si prečítate v článku:

  • Ako obmedzenie športu dopadá na mladých športovcov
  • Deti pohodlnejú, hrozí pokles telesnej zdatnosti
  • Športovým klubom štát nepomáha
  • Reprezentanti trénujú v bubline, roztvárajú sa nožnice medzi deťmi
  • Európa ponúka inšpirujúce príklady pre plavárne a športoviská
  • Slovenský „automat“ je nejasný a pre plávanie likvidačný

Šport má v živote 11-ročnej Olívie Živčicovej dôležité miesto. Od malička sa venovala športovej gymnastike a pred letom minulého roka prešla k športovému plávaniu. Darilo sa jej, už v decembri si merala sily so skúsenými súperkami na Majstrovstvách Slovenska a tešila sa na jarnú sezónu.

No tento rok na jar Slovensko na viac ako tri mesiace znemožnilo plavcom trénovať. A teraz sa situácia  opakuje. Plavárne sú zatvorené od októbra a nový „automat“ ministerstva zdravotníctva nedáva plavcom nádej na návrat na športoviská.

Pre šesť osôb sa bazén nikomu otvoriť neoplatí. Talenty na Slovensku neplávali v prvej vlne epidémie, v lete u nás bývajú bazény zatvorené a na jeseň sme plávali v septembri. Odvtedy sú bazény zase zatvorené. Ohrozené je celé športové plávanie na Slovensku,“ hovorí tréner plávania Tomáš Bartáky z KVŠ Oceán, ktorý je tiež jedným zo signatárov výzvy Dajme deťom hlas. Výzva žiada, aby vzdelávanie a rozvojové aktivity detí patrili medzi priority a nezatvárali sa plošne a dlhodobo. Iniciátori výzvy podali už podnet ombudsmanke pre porušovanie práva na vzdelávanie. Ombudsmanka včera na tento i ďalšie podnety reagovala.

Aj Olívia pláva v KVŠ Oceán a verí, že sa do bazéna skoro vráti. „Berie šport veľmi zodpovedne a chce si zlepšovať časy i techniku. Nepočíta s tým, že by to malo trvať pol roka. Zavretie plavárni zažila na jar a bola z toho veľmi smutná,“ vysvetľuje Monika Živčicová, ako dcéra pristupuje k situácii. Snaží sa udržiavať vo forme, chodí behať, no počasie sa zhoršuje a skoro sa stmieva, preto s ňou behá brat či otec, niekedy kamarátka. Olívia chápe situáciu, ktorá nastala, aj potrebu chrániť seba a svoje okolie. Chýbajú jej však kamarátky z klubu aj tréneri. Klub má pozastavenú činnosť a ona i rodičia dúfa, že nezanikne.

Tréneri v supermarketoch, kluby v koncoch

Plávanie je špecifický šport, pokiaľ dva týždne neplávate, ohrozí to vašu prípravu,“ hovorí Tomáš Bartáky. A pripomína, že zákaz plávania a športovania má dopady na fyzické aj duševné zdravie. Navyše – plávanie je dôležitá zručnosť, ktorú by malo ovládať každé dieťa.

Deti potrebujú byť spolu, aj plávanie má sociálny aspekt. Keď spolu plávajú, vedia sa potiahnuť. Keď sa plavárne pred letom otvorili, vedeli sme nájsť riešenia – rodičia nechodili do šatní, posunuli sme začiatky kurzov, aby sa deti nestretávali, mužská a ženská šatňa sa zmenili na vstupnú a výstupnú šatňu pre všetkých. Deti sú navyše nízkoriziková skupina a kurzy môžeme robiť tak, že sa nebudú miešať s dospelými,“ hovorí Bartáky. Pripomína, že športové kluby sú občianske združenia a nemali nárok na kompenzácie na jar ani teraz. Napriek tomu sa v júni, keď sa plavárne otvorili, snažil splniť záväzky voči rodičom a nahrádzal nevyčerpané hodiny bez nového poplatku. A to napriek tomu, že viaceré bratislavské plavárne pre výpadok príjmov zvýšili nájomné. Čelili totiž zároveň obmedzeniu kapacity na 50 %. „Väčšina bazénov na Slovensku patrí pod ministerstvá, samosprávne kraje či mestá. Napriek tomu bazény nevedeli zabezpečiť dočasne výhodnejšie podmienky pre športové kluby. Aj napriek obmedzeniu kapacitu na  50 percent, sme platili 100 % nájomné.“

Bartáky priznáva, že mnohí tréneri sa zamestnali v supermarketoch. A najhoršie je, že nevidieť svetlo na konci tunela. „Všetci sa obávame. Naša činnosť je závislá od plaveckých bazénov. Zvažujeme, či sa zamestnať v inej oblasti kým situácia neprehrmí. Koľko ľudí sa k trénerstvu plávania vráti? Je nám ľúto hodiť za hlavu roky práce. Ku klubu máme citové väzby, sme komunitou. Viacerí tréneri sú bývalí plavci a odchovanci klubu.“

Na to, že sú kluby v krízovej situácii upozornil aj prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek: „Výučba plávania bola pre kluby rovnakým zdrojom príjmov ako u kolektívnych športov lístky divákov. Od marca je zastavená, čo by malo byť alarmom pre ministerstvo školstva! Ak dieťa nevie plávať, je v ohrození života pri vodných plochách. Nie nadarmo majú štáty výuku plávania v učebných osnovách.“ U nás je zatvorených aj zhruba 60 bazénov na školách. Máme totálny lockdown bazénov a telocviční v školách. Základné školy na prvom stupni fungujú, no telesná výchova neexistuje. Dieťa môže prísť do školy, no nemôže chytiť loptu či švihadlo.“ dodáva. A to sa týka aj pár stoviek starších detí, ktoré sa vrátili do škôl po pilotnom testovaní. Síce otestované, no do telocviční nemôžu.

Deti a tréneri z Klubu Oceán pred pretekmi. Dnes sú kluby v kríze, nemajú nárok na podporu, tréneri si hľadajú inú prácu. Foto: Klub Oceán

Priberú deti a stratia záujem o šport?

Olívia je žiačkou 8-ročného gymnázia a aj jej život sa od konca októbra presunul za počítač. Začína o ôsmej a po vyučovaní má online aj hodiny klavíra a angličtiny. A po nich si opäť za počítačom robí zadania. „Už v septembri deťom v škole povedali, že nemôžu cvičiť, a tak si na telesnej robili referáty. Deti sa od septembra nehýbu, pokiaľ nemajú samé silnú motiváciu, alebo ich nepotiahnu rodičia. Kde je rozvoj talentov? A koľko detí zostane pri športe, keď vieme, že v tomto veku šport často menia, alebo z neho odchádzajú?“ hovorí Monika Živčicová.

Na možnosť, že deti stratia vzťah k športu a spohodlnejú, upozorňujú i ďalší tréneri a športoví lekári. Lekárska komisia Českého olympijského výboru upozornila, že podľa ich výskumu deti počas jarnej vlny pandémie pribrali priemerne dve kilá. „V druhej vlne očakávame okrem ďalšieho zvýšenia hmotnosti aj podstatné zhoršenie telesnej zdatnosti. Obmedzenie pohybu neznamená len nárast hmotnosti, ale predovšetkým pokles zdatnosti vyjadrený zhoršeným pomerom tukov a svalov aj v prípade, že hmotnosť zostáva zachovaná,“ varovala komisia.

Olíviin brat hrá basketbal. Deti v tomto prípade mohli od plošného testovania športovať v skupine šiesti vrátane trénera. Opäť plošné riešenie bez kontextu. Toto pravidlo neumožňuje ani základný nácvik útoku v dvojiciach na kôš. Pomohlo by, keby sa tréner do šiestich nepočítal. Navyše sa čas tréningu skrátil z 1,5 hodiny štyri razy do týždňa na hodinu dvakrát do týždňa. A tak, keď sa dá, trénuje sa i cez víkend. A trénerovi pribudla úloha štatistu, ktorý sleduje, či sa všetci vystriedali.

Monika, rovnako ako mnoho rodičov, si prístup trénerov a tréneriek váži. „Pri takýchto obmedzeniach a počtoch detí sa im venujú oveľa dlhšie na úkor svojich rodín a voľného času. Štát by si mal uvedomiť, že športovanie detí dnes stojí najmä na obetavosti a ochote ľudí, ktorým sa nedostáva pomoci a pozornosti.“  Všíma si, že športovci, ktorí mohli, odišli trénovať do zahraničia a pýta sa: „Máme sa všetci presťahovať do zahraničia, aby naše deti mohli športovať?

Otvárame nožnice aj medzi mladými športovcami

Opatrenia vo vzťahu k športom sú podľa prezidenta Slovenskej plaveckej federácie Šuleka nezmyselné a nespravodlivé. „Niektoré športy majú extraligu pri plných počtoch a pri plných počtoch trénujú, niektoré dostali povolenie na 12, iné na 6 osôb a ďalšie športy sú na poslednom mieste a nemôžu ani len trénovať,“ hovorí. Od jesene bojoval za to, aby reprezentanti Slovenska vo vodných športoch mohli trénovať  v „bubline“ – v karanténnom centre v Šamoríne. “Uvedomujeme si vážnosť situácie v súvislosti s pandémiou, ale zároveň si dovolíme opätovne Vás upozorniť na mimoriadnu vážnosť situácie športovcov, ktorým pomaly, ale isto uniká aj posledná šanca na účasť OH Tokio,“  urgoval Šulek v otvorenom liste 6. novembra.

Bublinu sa podarilo spustiť v polovici novembra. „Už včera bolo neskoro, všade v Európe sa plávajú olympijské limity, v Budapešti svetové rekordy a na Slovensku nemôžeme ani trénovať. Takto extrémne nám vlastní ľudia podkopávajú nohy a olympiádu nám odďaľujú do teoretickej roviny,“ povedal pri nástupe do bubliny TV Joj Tomáš Klobučník, reprezentant Slovenska na OH v Londýne. Viacerí športovci a športovkyne pricestovali zo zahraničia. „Trénovala som v Poľsku, kde sme odcestovali na mesiac a pol s trénerom. Pre mňa by taký dlhý výpadok nebol dobrý, už na jar som tri mesiace nemohla plávať,“ povedala aj olympijská nádej Nikoleta Trníková. V šamorínskej bubline trénuje odvtedy vyše 150 športovcov – plavci, plavkyne, vodní pólisti a pólistky, plavkyne synchronizovaného plávania. Tréningy začínajú od šiestej ráno a trvajú do neskorého večera.

V bubline trénujú i juniori. Tamara Rosipalová sa do reprezentácie dostala len minulý rok a tento rok mal byť rokom jej prvých veľkých pretekov. No všetky preteky na jar a v lete sa zrušili. Do „bubliny“ sa tešila, tiež plávala od jari len krátko – v júni a v septembri. Po zatvorení bazénov prešli na „suchý“ kondičný tréning, ale ten dlhodobo pobyt vo vode nenahradí. V bubline Tamara pláva ráno ešte pred vyučovaním, potom sa na izbe pripája na online hodiny a na tréning sa vracia popoludní. „Teší sa, je s kamarátmi, v kolektíve. Plavci potrebujú kontakt s vodou, to sa nedá nahradiť iným tréningom. Pri dlhých tratiach potrebuje mať naplávané kilometre každý deň,“ hovorí mama Eva. Uvedomuje si však, že toto riešenie prinesie medzi deti veľké nerovnosti.Máme elitných plavcov, ktorí teraz môžu plávať, lebo sú v reprezentácii, no je veľa plavcov, ktorí sú talentovaní a takúto možnosť nemajú. Rozdiely  sa ukážu pri prvých pretekoch.“ Aj ona sa obáva toho, že mnohé deti plávať prestanú.V kluboch je veľa plavcov, ktorí plávajú pre radosť a nemajú ambíciu byť v prvej päťke. Ale majú radi šport a plávanie je pre ne aj socializáciou. Ak sa nedostanú pol roka na bazén, stratia motiváciu.“

Nielen dlhodobo zatvorenými školami, ale aj rozdielnym prístupom k športovému a umeleckému rozvoju, tak u nás roztvárame medzi deťmi nožnice.

Plávaniu sa venuje i Tamarin brat Adam. Pláva v USA v univerzitnom tíme. Šport na univerzitách tu má tradíciu, športovci nielen trénujú, ale aj pretekajú, všetko za presne určených podmienok, ktoré stanovila Národná asociácia univerzitných športov. Tá určila aj rizikovosť športov a tie rizikové, napr. hokej majú pravidelné testovanie. Plavci sú nízkorizikoví, nemusia sa pravidelne testovať, no niektoré univerzity, napr. aj  Adamova, testujú pravidelne. V Adamom tíme bol jeden pozitívny prípad, ďalším plavcom vyšli testy negatívne a tím celý zimný semester nemusel prerušiť tréningový cyklus.

Juniorské reprezentantky v synchronizovanom plávaní tiež trénujú v šamorínskej bubline. Foto: Slovenská plavecká federácia/Synchro Slovakia

Európa myslí aj na šport. Opatrenia dávajú zmysel.

Západná Európa profesionálnym športovcom, vrátane plavcov, tréning neobmedzuje. Šport je ich zamestnanie, viacerí sa pripravujú na olympiádu. Krajiny berú osobitný ohľad aj na športovanie detí.

Prepracovaný systém má napr. Anglicko. Tamojšie plavárne a vnútorné športoviská boli zatvorené počas lockdown-u od 5. novembra do 2. decembra. Počas neho vláda vypracovala nový trojúrovňový systém lokálnych opatrení podľa situácie v regióne, ktorý platí od 2. decembra. Plavárne a vnútorné športoviská zostávajú otvorené vo všetkých troch úrovniach pre individuálnych športovcov. Organizované a skupinové aktivity majú obmedzenia v úrovni 1 na 6 ľudí, v úrovni 2 na ľudí zo spoločnej domácnosti a v najprísnejšej úrovni nie sú povolené. Dospelí však ďalej môžu športovať individuálne  – bez či s trénerom. A vo všetkých úrovniach sa obmedzenia nevzťahujú na detí do 18 rokov, elitných športovcov či hendikepovaných, ktorí sa môžu zúčastňovať aj skupinových aktivít. Plavecká asociácia Swim England vypracovala precízne odporúčania pre rôzne skupiny (plavárne, návštevníkov, organizované kurzy, školy, atď.), ktorých cieľom je najmä skrátenie času mimo bazéna a minimalizácia rizikových interakcií medzi ľuďmi. Napr. Swim England upozorňuje návštevníkov, aby prichádzali už s oblečenými plavkami, sprchovali sa doma či sa zaradovali do dráhy podľa výkonnosti, aby sa v dráhach nepredbiehalo.

Aj v krajinách, ktoré boli či sú v situácii ako Slovensko sa šport neobmedzuje plošne na dlhé mesiace. V Holandsku boli plavárne úplne uzavreté len počas dvojtýždňového sprísnenia opatrení od 3. do 17. novembra. Elitní športovci mohli trénovať vo vyhradených lokalitách, podobných slovenskej „bubline“. Po dvoch týždňoch sa plavárne otvorili a boli povolené aj skupinové aktivity. Počas celého obdobia mohli však vo svojich klubov športovať deti do 18 rokov vrátane tímových športov či súťaží. Počas aktuálnych opatrení, ktoré platia od 15. decembra do 19. januára však môžu deti v kluboch športovať len v exteriéri, plavárne sú pre verejnosť zavreté, výnimku majú elitní športovci.

V Česku rieši prevádzku plavární päťstupňový protiepidemický systém PES predstavený MZ ČR v polovici novembra. Športové aktivity a súťaže majú vlastnú detailnú „maticu opatrení“. Prevádzka plavární pre verejnosť je možná v stupňoch 1 – 3 (3. stupeň platí od 3. decembra, počas Vianoc bude návrat k 4. stupňu od 18. decembra). Počet osôb v bazéne je jasne určený cez plochu na návštevníka a počet pri skupinových aktivitách. So sprísňovaním opatrení sa plocha na osobu zväčšuje a znižuje sa počet ľudí pri skupinových aktivitách. Napr. v najprísnejšom 3. stupni (potom sa už plavárne zatvárajú) sa počíta 1 osoba na 15m2 prevádzkovej plochy, čo je v štandardnom 50 m bazéne 8 plavcov v plaveckej dráhe, či viac ako 80 osôb v bazéne (ca. 20 osôb v 25m bazéne).

Podľa aktuálne schváleného „automatu“ MZ SR – ktorý zavádza až sedem stupňov – sú plavárne bez obmedzení len v prvom stupni, pričom v ďalších nie sú kritériá jednoznačné. V I. a II. stupni ostražitosti sa zavádza obmedzenie na 50 % a 30 % maximálnej kapacity a nie je zrejmé či ide o kapacitu zariadenia alebo vodnej plochy. V I. až III. stupni varovania je počet osôb limitovaný na 6 bez ohľadu na veľkosť, či typ bazénu (plavecký alebo relaxačný). Ak je v zariadení viac bazénov nie je jasné, či sa obmedzenie týka bazénu alebo celého zariadenia. Naviac musia mať tieto osoby negatívny test, čo je špecifikum slovenských opatrení. Pôsobia skôr ako prostriedok na zabezpečenie dlhodobého uzavretia než hľadanie riešenia ako bezpečným spôsobom sprístupniť ľuďom plávanie(alebo aj školy).

Hľadanie sofistikovanejších či prijateľnejších opatrení je u nás mimo diskusiu. Napriek tomu, že podľa stanovísk WHO či amerického CDC sa vírus vodou neprenáša, bežne používané úrovne chlóru v bazénoch sú dostatočné na elimináciu vírusu a pri nižších úrovniach možno použiť aj dodatočné metódy dezinfekcie ako sú ozón či UV žiarenie. Opatrenia na plavárňach sa majú orientovať najmä na obmedzenie kontaktov, minimalizáciu času stráveného mimo bazéna či na miestach s vyššou koncentráciou ľudí (sprchy, šatne, bufety, a pod.). Bazén je kontrolované prostredie, na správanie dohliadajú plavčíci, takže je možné opatrenia zabezpečiť a monitorovať. A je možné zaviesť ďalšie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti od obmedzenia vstupu len pre plavcov (obmedzenie kontaktov ľudí, ktorí sa prišli do bazéna porozprávať a pod.) až po zavedenie vstupu v  časových slotoch s permanentkami na meno, ktoré by dokázali uľahčiť trasovanie kontaktov (podobne ako opatrenia v reštauráciách v západnej Európe).

V „bubline“ – v karanténnom centre v Šamoríne sa nielen trénuje, ale aj dištančne vzdeláva. Foto: Slovenská plavecká federácia

A čo bude v januári?

Ivan Šulek už po spustení bubliny upozorňoval, že stojí denne 10-tisíc eur a Slovenská plavecká federácia jej prevádzku dokáže udržať najviac 30 dní. Hovorí, že do bubliny prišli aj plavci na hranici rozhodnutia „zahodiť uterák“ „V plaveckej špičke rozhodujú stotiny sekundy. Kto chce udržať krok, musí naplávať desaťtisíce hodín. Ak máte dva razy výpadok, nemôžete očakávať, že tie stotiny nestratíte, najmä, ak súperi v zahraničí trénujú.“ Ak bublina skončí a plavárne sa neotvoria, „boli financie vynaložené na prípravu našich reprezentantov stratené.“

Navrhoval otvoriť plavárne aspoň na polovicu kapacity, alebo tak ako v Čechách – počet športovcov na plochu. Ak to nepôjde, žiadal rýchlo pomôcť aspoň reprezentantom a otvoriť dva 50 m bazény v každom regióne (Košice a Poprad, Ban. Bystrica a Žilina, Bratislava a Šamorín). To by vyšlo lacnejšie ako bublina a pomohlo viacerým klubom. Hľadania riešenia sa však nedovolal. Nádej vkladal do krízového štábu pre šport, ktorý vznikol ako poradný orgán Ústredného krízového štábu. Kým však stihol zasadnúť, vláda tento týždeň schválila spomínaný automat s výraznými obmedzeniami pre plavárne. Likvidácia plaveckých športov v priamom prenose pokračuje,“  komentoval to Šulek. Posledná možnosť, ktorá plavcom zostáva je, že bublina bude pokračovať i v januári. Rokuje o tom Slovenský olympijský a športový výbor: „považujeme pokračovanie Karanténneho tréningového centra v Šamoríne za kľúčové pre udržanie kontinuity kvalitnej športovej prípravy.

V tomto prípade však stále platí – otvárame nožnice medzi deťmi a pri pandemických opatreniach nehľadáme spravodlivé a primerané riešenia. Iste dnes nie je najlepší čas plošne otvárať prevádzky, ten čas sme už zmeškali. V reakcií na podnet, ktorý Iniciatíva Dajme deťom hlas podala ombudsmanke, to v súvislosti so školami naznačila i ona: „Skutočnosť, že opatrenie sleduje legitímny cieľ (ochranu zdravia), nezbavuje príslušné orgány aj povinnosti zvažovať závažnosť ich dopadov“ a doplnila, že „rozhodnutia (o prerušení školskej dochádzky), ktoré platili vo všetkých regiónoch nereflektovali cenné informácie získané aj plošným testovaním o regionálne nerovnomernom šírení ochorenia COVID-19.“

Prehnane obmedzujeme to, čo by sme mali chrániť a unikajú nám ohniská či nemáme odvahu ich riešiť. Máme mesiace zatvorené školy a športoviská a naša epidemiologická situácia je napriek tomu dramatická. Namiesto lokdownu, ktorý by umožnil aj rýchly návrat detí do škôl a telocviční po prázdninách, radšej zabezpečíme  – zasa presne naopak ako západná Európa – vo veľkých lyžiarskych strediskách zlatý týždeň. Smutná vizitka krajiny a nášho manažovania pandémie.

Prečítajte si i rozhovor so psychologičkou o tom, ako vplýva na deti to, že sme ich izolovali od kamarátov a posadili za počítače.