Voči deťom a mladým ľuďom už nesmieme zlyhať. Preto spolu s predstaviteľmi 21 organizácií a združení žiadame vládu SR a odborníkov podieľajúcich sa na opatreniach o nasledovné:
- Záväzok nezatvárať školy musí byť záväzkom všetkých členov vlády.
- Minimalizovať karanténu a čas kedy sú deti mimo škôl.
- Nediskriminovať deti a mládež v prístupe k vzdelávaniu a rozvojovým aktivitám.
- Poskytnúť financie a podporu na zabezpečenie potrieb škôl počas pandémie
- Neobmedzovať skladbu predmetov, mimoškolskú činnosť a rozvojové aktivity.
- Pripraviť plán kompenzácií dopadov opatrení na deti a mládež.
- Príbeh Iuventy je dokonalým symbolom našej straty záujmu o deti a mladých. Ako začínala a ako vyzerá dnes?Budova stará zhruba ako nežná revolúcia. Po 30 rokoch od revolúcie máločo symbolizuje zmenu nášho vzťahu k deťom a mladým viac než budova Ústredného domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda – známa ako Iuventa. Štát stratil záujem o to, ako mladí žijú, ako trávia čas a stále odkladá systémové riešenia ich potrieb od zdravia cez vzdelávanie po rozvoj nadania a osobných daností.
- Detská psychiatrička Z. Matzová: Želala by som, aby sme trochu otočili priority. Neodkazujme mladým, že „majú čas“. „Zarábame“ si na problémy.Čo spôsobuje deťom a mladým ľuďom nekončiaca diskusia o zatváraní škôl ? Ako sa pandémia odrazila na zdraví detí a ktoré skupiny boli najviac zasiahnuté ? Nemocnice museli „otáčať“ domov deti, ktoré si ubližovali, lebo nápor nezvládali Aké nové výzvy vidia detskí psychiatri a ako sa k ním majú postaviť rodičia ? Posunieme sa konečne v detskej psychiatrii dopredu ?
- Školy a školáci nemôžu žiť opäť v neistote. Zatváranie škôl nemôže byť spôsob riešenia problémov s energiami.Školský rok síce začal bez pandemických obmedzení, žiaci a študenti sú však opäť uvádzaní do neistoty úvahami o dištančnom vzdelávaní kvôli dopadom zvýšených cien energií na prevádzkové náklady škôl. Právo na vzdelávanie je ústavné právo a zabezpečiť plnohodnotné vzdelávanie je jednou zo základných úloh štátu. Štát nemôže v tejto úlohe systematicky zlyhávať a vyvolávať štvrtý školský rok u detí a mladých ľudí pocit neistoty a nedôvery.
- Akí sú školáci, ktorí sa práve vracajú do škôl? Spoznať ich pocity a život chcú výskumníci, ktorí prešli stovky škôl. Šli sme s nimi hľadať odpoveď.Odpovede na otázky akí sú slovenskí školáci hľadá medzinárodná štúdia HBSC (Health Behaviour in School-Aged Children.). S psychologičkami a s telovýchovnými odborníkmi sme absolvovali posledné kolo vypĺňania dotazníkov a meraní telesnej zdatnosti pred koncom školského roka. Ako to vyzeralo a čo nám zozbierané údaje hovoria?
- Ako vyzerajú mestá priateľské k deťom?Mesto, v ktorom ľudia dbajú na blaho detí, s množstvom zelene a so službami, ktoré sú deťom i mládeži dostupné pešo či na bicykli a rodičia nemusia báť, že ich zrazí auto – to sú základné znaky mesta priateľského k deťom. Mesto nemôže byť zároveň priateľské k autám aj k deťom. Autá sú pre deti veľkým problémom, a to nielen tie, ktoré sa hýbu, ale i tie, ktoré stoja na uliciach.
- V švajčiarskej triede učiteľ neučí sám. A systém ponúka šancu zmeniť kedykoľvek profesiu, vysvetľuje P. OndrčkováO tom, ako vyzerá učenie v švajčiarskych školách sa rozprávame s Petrou ONDRČKOVOU, ktorá má skúsenosti s tamojším aj s našim vzdelávacím systémom. V rozhovore sa dočítate, že hlavný a vedľajší učiteľ či učiteľka, asistenti, psychológovia, učitelia pre výučbu nemčiny sú vo švajčiarskych školách samozrejmosťou. Riaditeľom škôl […]